Únor 2011

Dovidenia, tešilo nás.

28. února 2011 v 15:53 | CHD |  Zbytok
Sú jarné prázdniny. Nenápadne vyzerajúce dievča sedí pri počítači, pospevuje si a číta. Očividne má dobrú náladu.
Mamka sa vrátila domov, bude veselšie.
Jej sestra s mamou sa akurát na niečom skvele zabávajú v predsieni. Mama má síce ťažký krok a na krku náplasť, ktorá zakrýva ranu po nedávnej operácii, ale smeje sa.
Idylka. Večer si môžeme zahrať karty.
Ale stačí jedna nevhodne vyslovená veta a všetko sa zrúti...
Keby tak po sebe prestali štekať...Ešte ani pol hodinu nie je doma a už sú v sebe.
Hlasy v predsieni naberajú na intenzite, prekrikujú sa, sestra začne plakať.
Ty ťapa, keby si raz nebola hlúpa...

"Dovidenia, tešilo nás," hovoria predstavy v mojej hlave a rozplývajú sa jedna po druhej, ako sa krik zintenzívňuje. Aj mňa tešilo, tety ilúzie, pekný zvyšok dňa.

Big Chex To Cash

28. února 2011 v 13:46 | CHD |  Plytvanie papierom
Raz dávno, ešte v minulom roku pred Vianocami, som sa takto nudila a opýtala som sa na facebooku, či niekto nechce niečo nakresliť. Prihlásil sa mi húf zberateliek (Breyer horses), no ja som na to zabudla, raz som nemala čas a potom sa mi nechcelo. Ale dnes ráno môj múzak prišiel konečne na normálny nápad (väčšinou máva také hlúpe predstavy, že uvažujem, že ho pošlem na liečenie). Jedna zberateľka chcela nakresliť jedného koňa, volá sa Big Chex To Cash (ale to ste si asi už domysleli). Je to quarter horse a Breyer ho vyrobil ako model. Model dnes už zožniete len ťažko, mám taký pocit, že ho už vyradili z predaja.
Dosť okecávania, tu je:

Nie je síce dokonalý, alem, nechcem sa chváliť, myslím si, že som sa zlepšila v tieňovaný. Eto vsio.

"Volám sa Nuda a budem tu s tebou bývať." "Trhni si nohou!"

25. února 2011 v 9:36 | CHD |  A mne sa tá papuľa nezastaví...
Neznášam prekvapenia.
Ja si takto v stredu sedím na poslednej hodine, vediem zmysluplný rozhovor so spolužiakom ("Janko." "Robertka." "Janko." "Robertka." "Janko..." Značka psychiatrický ústav. Mlč! A vôbec, čo tu zase robíš?!), rozmýšľam nad tým, ktorý debil zaviedol "právo na čistý vzduch". Vonku svieti slniečko, vtáčiky štebotajú, kvetinky kvitnú, všetko sa raduje, všetko má ruju, všetko sa pári...moment, mám to zle. Vonku síce svieti slnko, ale vanú arktické vetry Eskimáci prdia.Bol by si taký láskavý a zavrel by si tú svoju škaredú veľkú zlú nevychovanú klapačku?!, vonku ani živej duše a bacha na parochne. No a ako si tak sedím, odrazu nám učiteľka povie, že máme chrípkové.Dávajte si pozor na vtáčiu chrípku. A na prasačiu. A vy si dávajte pozor na chorobu šialených kráv. Mňa sa to netýka, ja som veverička.A ja medvedík koala.
Takže od včera trvdnem doma, nudím sa, nič nerobím a tak ďalej. Včera som si druhýkrát pozrela Dark Floors ("Tatínku, prosím, už ne..." "Dievčatko, prosím, už sklapni.") a robila som celý deň dobré dievčatko, dokonca som si ani nepustila hudbu na plné pecky o ôsmej ráno (a dnes som to urobila). Mamku mám v nemocnici a nemôžu tam ísť návštevy (a ja som tajne dúfala, že sa zasekneme vo výťahu, potom vylezieme, nájdeme mŕtvolu a v tom prípade by som začala behať ako splašená po celej nemocnici a hľadala by som Amena, hehe). Ke´d už nič, tak by som sa aspoň povozila električkou, no. Inak, aj vámsa stáva, že všetci ľudia v MHD sa vám veľmi ochotne pracú z cesty? Smrdíš. Ty smrdíš. Choď do kelu.
Inak, keď som včera tak čumela na ten film, vynorilo sa mi v hlave niekoľko takých otáznikov:
1.Odkedy autisti nemôžu chodiť? U nás sídlisku bývajú hneď dvaja a už ma obidvaja naháňali. (Keď som to videla prvýkrát, tak som sa to opýtala Harshwind a ona mi na to povedala niečo v tom zmysle, že tá malá ochrnula z tkaého náporu vešteckých schopností xD)
2.To čo je za debilný liek, že keď ho nedostane, tak z toho skape? Blbo vymyslené, nie?
3.Keď už bola tá malá taká mocná, tak prečo mi neopravila ten posunutý dabing? Keď ten ujko, čo ho Kita pohrýzol mlátil toho starčeka, tak mu najprv dal päsťou a o päť sekúnd sa ozvalo tresk. Vyvraždila by som všetkých páchateľov dabingu.
4.Odkedy malé autistické deti vedia veštiť? Prečo všetky autistické deti v horroroch vedia veštit? "Som veštica Vlastizrada a vyveštím ti za päť eury."
5.A vôbec, ako si to predstavujú, hádzať po Amenovi postele, prebodávať ho nejakým neviem akým čím, púšťať na Awu RTG, mlátiť Kitu hasičákom po hlave a podobne? Kde sme, do lesa? Mali si pekne kľaknúť a slušne poprosiť o autogram. Ja na ich mieste už odpadávam a slintám.
Som šikovná, vykopla som nudu. Nemusíte to čítať, keď nechcete, to bolo z nudy. A nuda robí divy. Koniec.

Je to džungľa, už len stromy chýbajú...

22. února 2011 v 16:56 | Kto asi, už ma neštvite |  A mne sa tá papuľa nezastaví...
Názorná ukážka : návod na prežitie v džungli.

Ráno vstanete. Samozrejme, že zase meškáte, lebo nemáte šancu umyť si zuby kvôli tomu, že kúpeľnu vám okupuje sestra (asi si myslí, že ste schopní vyčistiť si zuby aj kefou na fľaše a saponátom). Radíme bez prestania trieskať na dvere, po čase to zaberie. Potom vás zdrží babka s tým, že vonku je mínus osem a máte si zobrať čiapku. Blahoskonne odveďte "Veď hej, hej..." Nezabudnite si zobrať zázračný balíček (preklad: desiatu). Nezabudnite si okuliare (len tí, ktorí ich vážne potrebujete). V bráne skúste neprilepiť sa k zvnútra zamrznutým dverám. Prečkajte prvý nával totálne šibnutého vetra. Zdvihnite svoju parochňu (ak ju nosíte). Radíme strčiť si do kabáta dve tehly, tak vás neodfúkne. Cestou do školy dávajte pozor na autá na prechode ( jedno ma dnes skoro prešlo). Nezabudnite si urobiť srandu z gymnazistu s termohrnčekom.
Na prvej hodine zistíte, že máte úplne iný predmet. Našťastie ste si vzali aj veci na ten druhý, ale predstierajte, že ich nemáte, lebo ste si zabudli urobiť domácu. Z bezpečnostných dôvodov hneď po zvonení zdrhnite z triedy. Choďte do bufetu, tri minúty tam stojte, čumte na okolostojacich, otočte sa a odíďte. Úspešne sa vyhnite deťom leticim rýchlosťou svetla tým, že si primáčknete k stene. Nezabudnit za nimi zakričať :"Nebež, spadneš! Ta to kde sme, do lesa?!"Ignorujte, že na vás čumí komplet celý prvý stupeň. Zabudnite si zošit na matiku. Píšte na papier. Cez hodinu päťkrát vstaňte a otvorte alebo zatvorte okno podľa priania vašich spolužiakov. Po hodine zase najvyššou rýchlosťou utečte z triedy. Vyhnite sa piatim najobávanejším ľudoopom z gymnázia. Najmenej dvom vynadajte. Všetkým okomentujte ako "orangutana od Paviela". Pošlite spolužiaka do pekla.
Na dejepise budete konečne preberať normálnu látku - umenie. Ignorujte urážlivé poznámky vašich spolužiaov na adresu van Gogha. Keď to nemôžete ignorovať, aspoň šesťkrát im povedzte, že keď sú tupí a nerozumejú tomu, tak nech mlčia. Ignorujte otázku "Kto by dal 22 miliónov za kus papiera, kde je nadžabaných desať bodiek?" Pošlite spolužiaka do kelu.
Na hudobnej vám radíme uzavrieť sa do seba a ignorovať okolie. A učiteľa.
Doma sa tvárte, že vám je totálne super, usmievajte sa a zožerte pol fľašky kompótu na jeden šup. Zasmejte sa nad "najčítanejším teens mesačníkom". Odolajte nutkaniu roztrhať plagáty aj celý časopis na márne kúsky. Urobte si aspoň jednu domácu. Na internete skritizujte celú superstár aj s riťmusom a pusťe si HRH na plné pecky. Nezabudnite si spievať. Prečítajte si knihu o van Goghovi. Ignorujte to, že vám sestra totálne lezie na nervy a že má na sebe ZASE vaše tričko. Čumte do monitora. Vytiahnite si z ucha štupeľ a skontrolujte, či sa náhodou zase neusmievate ako idiot. ignorujte, že je vám zima. Pošlite teplárne do teplých krajín. Presťahujte sa na Tahiti. Ignorujte, že sestra zase jačí. Pomodlite sa, aby pes neštekal. Na zvyšok dňa sa praje veľa šťastia.

PS: Ešte stále sa mám dobre :)
PS číslo dva: Zajtra nebude žabojedčina :( A ja som sa tak tešila...na tú polhodinovú prestávku :P

Misery

20. února 2011 v 13:54 | CHD |  Plytvanie papierom
Včera som sa totálne opustila. No čo, stáva sa.

Mademoiselle

12. února 2011 v 18:35 | CHD |  Plytvanie papierom
Začína sa mi nejako páčiť francúžština, možno že sa ju raz aj naučím. (A naučím!)

Mali sme slovenčinu, číslovky ma začali nudiť, tak som vytiahla starý papier (na ktorom bol pôvodne referát o Askji) a moju starú rozžutú rozbitú pentelku z druhej svetovej (nie, až taká stará nie je) noa čo myslíte, čo som asi začala robiť? O červenočiernych špirálkach sa vám asi zachvíľu bude snívať, mne sa to hrozne zapáčilo. A inšpiroval ma Orlageddonin výtvor. Takže na slovenčine som si urobila náčrt a doma som to dokončila, čím som si vlastne nahradila hodinu výtvarnej. Učiteľka nás totiž vzala na počítače, povedala nám, že si máme zistiť čo je to logo, urobiť si poznámky (poznámky z výtvarnej! Kam ten svet speje!) a nakresliť si logo v skicári (v skicári! Myšou!). Ani gimp na tých starých bedniach nie je. A ani normálne obyčejné "ď" tam nejde napísať.

No, tak sa k tomu konečne dostávame. Mademoiselle mi zabrala asi dve a pol hodiny a hrozne ma potom bolel krk a ruka :P Nikdy nekreslite, keď máte svalovku z basketbalu, dobre vám radím. Okraje sú hrozne krivé, keďže ani za sväatú panvicu nestrihám rovno a môžete si prečítať moje meno, keď chcete, lebo mi prišlo hlúpe podpísať sa na to prezývkou, keď už som sa s tým toľko sr...kakala. A na papieri presvitajú čmáranice, čo mi hrozne lezie na nervy. A pri lepení sa mi roztrhal a pokrčil papier a na farebnom by ste možno aj našli šmuhy od lepidla a to ma štve, hrozne. No a pomýlila som sa pri písaní dátumu a rozmazal sa mi vzor :/
.
Skener to zase celé dokakal, tomu sa hovorí kvalita :/ A vážne si všimnite ten dátum, mne z toho až prišlo smiešno.
Mademoiselle sama o sebe je sebavedomá, možno trochu namyslená čarodejnica. A hryzie, hlavne chlapov. Ja za to nemôžem.
Keď som to ukázala našim, mama sa ma opýtala či, som objavila nový druh umenia a sestra mi povedala, že to mám ukázať našej učiteľke výtvarnej (nie tej krave, čo nás učí, ale druhej). Ale mne by to prišlo blbé, na to nech zabudne. Ale slečinka zožala úspech.

PS: Pochybné druhotriedne valentínske mecheche v pondelok nebude, zrušili ho. Ten život je krásny.

Máte radi svoje mobily a podobne? Tak mi ich nedávajte

10. února 2011 v 18:34 | CHD |  Zbytok
Očividne sa neznášam s technickými onými.

Ehm, ehm. Modelová situácia: CHD ide do elektra. Mamka jej tam kúpi nové štuple do uší. Asi o mesiac, dva alebo tak CHD požičia svoju mp4 kamarátke (ktorá jej zdrhne s hlasitosťou na dvadsiatke a potom ju CHD naháňa po sídlisku a reve na ňu, lebo pri hlasitosti na dvadsiatke a s tým prehrávatkom si ani nemusíte strkať hluchátka do uší). O pätnásť minút ju požičia kamarátovi. Príde na to, že jej prestalo fungovať ľavé hluchátko. Chvíľu počúva hudbu cez jedno. Potom príde tragický moment, kedy prestáva fungovať aj druhé hluchátko. Krásne zelené (:3) štuplíky sú pochované v šuflíku. (Teraz ich už majú kosiťáci na skládke, lebo mamka ma donútila vyhodiť ich). CHD si zoženie ďalšie hluchátka. Stačia tri mesiace a príde aj o tie. Na Vianoce dostane od kamošky nové, tak svoje staré daruje sestre. Hluchátka v priebehu dvoch týždňov prestávajú fungovať (tie staré, nie tie nové).

Pamäťovka dneska zase odmietla poslušnosť. Môj milovaný telefón (doškriabaný, dobitý a s trvalými následkami po pobyte s kľúčami v jednom vrecku) sice vie o tom, že v sebe má nejakú pamäťovku, ale keď si chcem niečo pustiť, prídem na to, že "súbor neexistuje". Takže som musela rozoberať telefón na stred ulice a leštiť a fúkať na svoju pamäťovku, už viem čo na ňu platí :P

Keď už sme spomínali mobily a prehrávatka - čudujem sa, že ta mp4 ešte nebola nahradená starou mp3 (do ktorej sa prd vojde, nemá ani jedno giga), keďže dnes spadla na zem už asi šesťkrát, raz mi zostala visieť z krku a trikrát som ňou tresla o stôl, keď sa zasekla. Lebo sa zasekáva. V lepšom prípade ma hodí do hlavného menu, dá sa len zamknúť a odomknúť a aj vypnúť, ale inak nereaguje. V horšom prípade sa nedá ani vypnúť a keď mám tú možnosť, musím ju surovo zapojiť do siete aby som ju vôbec vypla.

Som expert na káble a na to, ako sa na nich potknúť. Raz moja sestra nechala z počítača trčať svoj dátový kábel, omotal sa mi okolo nohy, ja som vstala a vytrhla som celý predok počítača. Mamka zo mňa mala radosť. Ani nepočítam, koľkokrát som sa potkla o nejaký kábel, lebo by som tu bola do zajtra, ale párkrát sa mi podarilo zhodiť lampu, mobil v nabíjačke, vytrhnúť mamke nabíjací kábel z notebooku, zhodiť na zem myš, slúchadlo z pevnej linky, párkrát som zhodila reprák, potkla som sa o šnúru od vysávača, o samotný vysávač, skoro som strhla vianočný stromček k zemi, potriasli ma svetielka zo stromčeka.

A ponaučenie: ak máte radi akékoľvek zariadenie, ktoré funguje na elektrinu alebo podobne, tak mi ho rozhodne NEDÁVAJTE. Stavím päť eury, že by som vám to pokazila, hodila o zem, alebo zasekla. Konečne sa mi podarilo napísať článok s pointou. Či?

Takto som si to nepredstavovala

10. února 2011 v 18:06 | CHD |  A mne sa tá papuľa nezastaví...
Stavím sa, že z tohto domu odídem prvá. Keď nie, tak zjem kefu.

Choďte s tým už do...

7. února 2011 v 20:23 | CHD |  Zbytok
Idem sa vyjadriť a nebude to ktéme týždňa. Oni už snáď nemajú normálny nápad a furt mi tu vyskočí len nejaká poetický blbosť, keď sa v pondelok prihlásim...

Ide o to, ako veľmi mi lezie na nervy, že už od prvého všade vidím ružovučkých anjelikov, srdiečka, kvetinky ružičky...Úprimne povedané, strčte si tie romantické veci niekam. Fajn, tak keď je to sviatok zamilovaných, ta nech je, každý ničo podaruje tomu, koho má rád a hotov, nie? To musím všade vidieť tie hlúposti? A vôbec, načo máme dva sviatky, aj 14. február aj 1. máj? Načo je to dobré? Kde zostala ta ružová, okrídlená, anjelikovská, romantická, sladučká a nechutne gýčovitá pointa? Myslím, že nie som jediná komu to vadí. Mňa to hrozne otravuje, mám toho plné zuby a už sa začínam čudovať, že ako to, že tí anjelici vôbec lietajú, keď su takí tlstí...Výrobcovia sošiek sa inšpirovali barokom? Keď nám na výtvarke učiteľka povie, že máme robiť valentínsky pozdrav, asi ju zaškrtím, veď aj tak sme ešte nedokončili portréty a mne sa výnimočne podaril. A ešte k tomu, musíme ísť na valentínsku diskotéku, na ktorú ide len ôsmy a deviaty ročník. Ja deviatakov NEZNÁŠAM! A je to povinné! Máme to namiesto štyroch triednickych ale to by som radšej trčala na triednickej, ako trčať v telocvični so skupinou neandertálcov a počúvať tú "hudbu" čo náš triedny zase narve do reprákov. Asi si vezmem do povinnej výbavy prehrávatko.

Len tak mimochodom, zástupkyňa mi povedala, že mám napísať nejaký oný o tých raňajkách na školskú stránku. Napísala som jednu vetu a ďalej to nejde xD Má to mať len 5-6 viet, ale ani tie nevypotím, tak som do seba naliala caro kávu, strčila som si do uší hluchátka a čakám, či zo mňa niečo vypadne, lebo keď nie, tak mám prúser, lebo som to mala zajtra doniesť xD To mi pripomína tú detskú odrhovačku...Potlač Boby lébo chcem naspäť to légo, potlač Boby poriadne, nech to z teba vypadne...xD Nie, nemienim tlačiť. A nejedla som lego. A nevolám sa Boby! xD Ale mienim...no do...teraz mi ICQ vyhodilo viete čo? Že si mám stiahnuť valentínskych smajlíkov! Choďte už do riti! Ups...ja som nechcela byť sprostá...

Keď už niečo, tak kvalitne...

6. února 2011 v 18:50 | CHD |  Zbytok
Prosím o pomoc, vážení. Rozumie sa tu niekto do mobilov?

Niečo som na tom svojom totiž dos....Viete, dostala som od mamky novú pamäťovku do LG a tak že si tam nastrkám pesničky, lebo sa mi ich nechcelo posielať z druhého mobilu (no tak mám dva a čo?). No ale na LG mi blblo spojenie s počítačom, tak som tú pamäťovku šikovne strčila do Samsungu a narvala som tam tie pesničky. Potom som pamäťovku vytiahla a strčila som ju do toho LG a do Samsungu som vrátila pôvodnú a že si tam dám pesničky, čo tam ešte nemám (lebo som príliš lenivá na to, aby som ich tam strčila, keď ich už stiahnem). Ale mobil sa mi začal vypínať a zapínať a po pripojení píše, že mám vložiť pamäťovku aj keď ona v tom telefóne JE. No a keď už mi tú správu veselo oznámi, mobil sa vypne, zapne a dokonca ani nepýta PIN. Nevite niekto čo s tým je?

Btsp, už sa neviem dočkať, kedy sa Harshwind objaví na nete, chystám sa ti oplatiť tie večery, keď som sa o pol jedenástej v kúpeľni drhla zubnou kefkou od smiechu, veď ty počkaj, čo budeš robiť, keď ti poviem, na čo som prišla...Chá! xD

EDIT: Ten mobil vôbec nevie, že má v sebe pamäťovku...je možné, že som pokazila tú pamäťovku? Mamka ma zabije..
EDIT2: Vytiahla som ju, trikrát som po nej prešla prstom, fúkla som na ňu a už ide, papľuha malá...

Parler

4. února 2011 v 14:16 | CHD |  Plytvanie papierom
Ak toto číta nejaký výtvarný kritik, tak v záujme zachovania svojho duševného aj telesného zdravia by nemal klikať na celý štyrilánok.

Je ne suis pas gai.

1. února 2011 v 19:35 | CHD |  A mne sa tá papuľa nezastaví...
Bonjour, mes amis,comment allez-vous? To si nevšímajte, ja som dostala záchvat. Bude to spôsobené tým, že zajtra mám francúzštinu. Ak chcete preklad, poproste uja gúgla.