Takto som si to nepredstavovala

10. února 2011 v 18:06 | CHD |  A mne sa tá papuľa nezastaví...
Stavím sa, že z tohto domu odídem prvá. Keď nie, tak zjem kefu.

V stredu som bola na geografickej olympiáde, čím som sa šikovne uliala z fyziky aj z matiky. Aj tak nechňápem, ako sa mi to podarilo, keď na prvom kole sme sa na seba s kamarátkou smiali cez celú miestnosť, že nič nevieme (správne, smejem sa na vlastnej hlúposti). Prvýkrát za tri roky sa im podarilo prečítať moje meno správne. Pred dvoma rokmi to prečítali "Ááál-ber-továá?" čím zase perfektne odignorovali hlásku i v mojom mene a prečítali to nepekne, neinteligentne a celé to rozsekali na slabiky a nepáčilo sa mi to, lebo som na svoje priezvisko patrične hrdá. No, zase som nič nevedela a prosím, dajte mi facku, aby som si uvedomila, že v kuse odbieham od témy, vďaka.

Ešte stále mi to lezie na nervy. Idem po chodbe. Deti majú na oknách v triede zavesené srdiečkované mačky. Sedím v jedálni anad hlavou mi visia ružové srdiečka. Pozriem na kamošku a pýtam sa: "Nemáš zapaľovač?" Musím ísť na to pochybné valentínske mecheche, čo bude v pondelok :/ Nepodarilo sa mi mamku prehovoriť, aby mi napísala ospravedlnenku, alebo aby ma objednala k ortopedičke. A aj tak, nie som taká sviňa, aby som v tom ostatných normálnych ľudí nechala, takže sa na protest navlečiem do čierneho a budem vraždiť pohľadom.

Keď nie je veselo u nás doma, tak potom nikde. Štuple do uší sú už fakt povinnou výbavou. Predstavte si, ž je pol jednenástej, vy ste v kúpeľni, čistíte si zuby a odrazu začne mama v obývačke dobreženie vrieskať a vaša sestra sa rozreve ako malé decko, potom sa pridá babka, tiež začne kričať a už viem, ako rýchlo zase zaspím. Vážne sa nevedia normálne rozprávať, možno tak päť minút, potom niekto niečo povie, moja sestra zase nevhodne vyjadrí svoj názor, a hlasitosť letí na štrnástku a štuple do uší, keďže sa mi to vážne nechce počúvať. Na výšku idem niekam na druhý koniec krajiny, odsťahujem sa prvá. Stavím sa o desať eury.

Ale dnes to bolo celkom v kľude, polku dňa som v škole prekreslila, pol fyziky som stála na stoličke, lebo som chcela vidieť, ako behá ručička na ampérmetri a keďže som krpatá, tak som nič nevidela a musela som vyliezť na stoličku. Mali by ste vidieť mojich spolužiakov, keď sa snažia zapojiť elektrický obvod. Kamoške jeden povedal, že: "Vikina, ty nestoj tak blízko pri tom ampérmetri, bo tam dáme príliš veľa káble, sa to preťaží, ampérmeter vybuchne a tebe húknu vlasy." Pat a Mat naživo!
.
Inak, toto som celý deň v škole kreslila, už mi visí na skrini. Kreslila som tom od včera večera čiernou prepiskou a červeným divným atramentovým perom. Je to A5, lepiacou páskou nalepené na kus výkresu (bála som sa, ako ten červený atrament zareaguje na tekuté lepidlo).

PS: Dnes sa zo mňa smiala celá trieda. Viete, spolužiak si na hodine išiel umyť ruky, neutrel si ich, stál pri mojej lavici a fŕkal vodu. Ja som sa bála, že mi namočí môj výtvor tak som na celú triedu zvrieskla: "Rišo, nestriekaj!" Harshwind pochopí. No, nie je sviňa ten, kto povie, ale ten, kto si domyslí. A moji spolužiaci si domysleli.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Madrak Madrak | Web | 10. února 2011 v 18:36 | Reagovat

povedené...

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama